Neviete ako využiť záhradný odpad?
Galéria (11)

Neviete ako využiť záhradný odpad?

Potrebujete sa zbaviť vetiev a iného záhradného odpadu? Najužitočnejšou možnosťou je vytvoriť si vyvýšený záhon, ktorý dokáže premeniť odpad na vynikajúce reďkovky, mrkvy, cukety, ale aj kvety či kry s jedlými plodmi. 

Galéria

Vyvýšený záhon
Vyvýšený záhon
Vyvýšený záhon
Vyvýšený záhon
Vyvýšený záhon
Vyvýšený záhon
Vyvýšený záhon
Vyvýšený záhon

UROB SI SÁM

náročnosť: ***
čas: víkend
náklady: 0 až 150 €
ľudia: 1 a viac
obdobie: jar, jeseň

KONTROLNÝ ZOZNAM

Materiál
• drevo, kameň alebo tehla
• kompost, záhradnícky substrát
• piesok, drevené uhlie, perlit alebo kamenná múčka
• osivá

Nástroje a pomôcky
• lopata
• rýľ
• drevená lata
• hrable

PRACOVNÝ POSTUP

1. Okraje
Môžu byť z drevených trámov, plechu, tehál či kameňov. Záhon môžeme vyplniť vetvami, pridáme hnoj, lístie. Na hnoji však nemožno prvý rok pestovať koreňovú zeleninu. foto: Jaroslav Svoboda

2. Zemina
„Vystlaný“ záhon dôkladne zasypeme kompostom zmiešaným s hlinou (napríklad z výkopu pod záhonom). Zeminu môžeme vylepšiť rôznymi prírodnými prísadami. foto: Jaroslav Svoboda

3. Piesok
Okrem kompostu do ťažkej pôdy pridáme aj piesok. Vhodné sú aj drevené uhlie, kamenná múčka (pre minerály) či perlit, ktorý viaže vodu. Zohnať sa dá aj zeolit či vermikulit. foto: Jaroslav Svoboda

4. Úprava
Pôdu aj so „zlepšovákmi“ dobre zryjeme, aby sa všetko premiešalo. Ak na ňu nebudeme šliapať, už nikdy ju nemusíme ryť. Pred výsevom vždy stačí povrch len uhrabať. foto: Jaroslav Svoboda

5. Pôda
Musí byť kyprá a vzdušná. Humus drží vlahu aj živiny pohromade. Pôdne mikroorganizmy hnoja rastliny svojimi mikroskopickými výkalmi. Nikdy nepoužívame chémiu. foto: Jaroslav Svoboda

6. Cestička a výsadba
Aby sme nestúpali na pôdu, drevenou latou si vytýčime na záhone cestičku. Na oddelených políčkach semienka ľahko zapravíme pod povrch pôdy hrabľami. foto: Jaroslav Svoboda

7. Voľba plodín
Výber plodín závisí od vyhnojenia záhona. Niektoré druhy zvládajú nerozložený hnoj dobre (dyne), s inými počkáme rok (koreňová zelenina). Rozlišujeme plodiny 1., 2. alebo 3. trate. foto: Jaroslav Svoboda

8. Burina
Burinu vytrhávame, každý rok jej bude výrazne menej. V zaburinených pôdach prvé roky pestujeme zeleninu radšej zo sadeníc v mulči. Čím viac humusu v pôde, tým menej buriny. foto: Jaroslav Svoboda

9. Dyne
Úroda z dvoch veľkých záhonov vysadených iba dyňami. K vetvám sme pridali aj väčšie množstvo konského hnoja. Dobre vyzreté tekvice hokkaido možno skladovať aj v byte. foto: Jaroslav Svoboda

10. Po zbere
Pôdu nikdy nenechávame holú. Keď je niektorá časť záhona pozberaná, namulčujeme ju alebo vysadíme inú plodinu. Na zimu záhon zakryjeme slamenou prikrývkou. foto: Jaroslav Svoboda

Ekozahradník radí


Reďkovkové odburinenie

Ak máte pôdu plnú semien burín, odporúčam prvý rok urobiť tento trik: Na jar, hneď ako to pôjde, vysejte na záhon reďkovky. Sú rýchle, vyrastú spolu s burinou. Koncom apríla a začiatkom mája ich môžete postupne zberať. Namiesto vytrhávania buriny potom celý záhon pokryte kartónom z rozložených škatúľ (bez potlače a plastov) a slamou alebo štiepkou z listnatých drevín. Po posledných mrazoch (asi v polovici mája) v mulči vyhĺbte jamky, na dne urobte dieru do kartónu, jamku vyplňte kompostom a vysaďte predpestované sadenice zelenín. Burina pod mulčom zahynie a opäť budete mať krásny plodiaci záhon, ktorý navyše nemusíte zalievať. Mulč totiž drží vodu a časom sa premení na úrodný humus.

čo so slimákmi?


Čo so slimákmi?

Vo veľkých záhradách môžete úspešne využiť kačice indické bežce, ktoré slimáky doslova milujú. Pre malé záhrady sú vhodnejšie ekologické prípravky na ničenie slimákov, napríklad parazitické hlísty Nemaslug. Pivné pasce neodporúčam, nalákajú k vám totiž aj slimákov od susedov. Výborne funguje aj ohradenie záhona plechom s ostro ohnutým okrajom, ktorý slimák neprelezie. Z ohraničeného záhona ich postupe vyzbierate alebo vyhubíte Ferramolom. V ďalších rokoch slimákov začne ubúdať.

Jaroslav SvobodaJaroslav Svoboda
www.ekozahrady.com

Na stránke nájdete aj odkazy na semináre o vytváraní jedlých balkónov a ekozáhrad.

Odborník radí
Fialovú facéliu či oranžový nechtík môžeme použiť na zelené hnojenie. Ich zvyšky stačí po zime posypať kompostom alebo koncom leta mulčom.


Text
a foto: Jaroslav Svoboda, www.ekozahrady.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám a nebudeme na ňu nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov.

Ak sa vám nechce zakaždým zadávať meno a email, využite možnosť prihlásiť sa.